Svetoznáme kúpelné mesto Pieštany sa nachádza v západnej casti Slovenskej republiky, v Trnavskom kraji, v údolí dolného toku najdlhšej slovenskej rieky Váh. Rozprestiera sa na rozlohe 4 420 ha pod západnými svahmi Považského Inovca v nadmorskej výške 162 m. Mesto je sídlom okresu Pieštany, ktorý tvorí 27 obcí.

Pieštany sa nachádzajú na spojnici medzinárodných dopravných koridorov (vzdušného, dialnicného a železnicného - v budúcnosti s perspektívou prepojenia aj riecnej dopravy). Letecká doprava - letisko s medzinárodným štatútom s pristávacou dráhou s rozmermi 2000 x 30 m vytvára výborné predpoklady pre turistický a ekonomický rozvoj širšieho regiónu. Dialnicná doprava – dialnica D1 (Bratislava, Trnava, Pieštany, Trencín, Žilina) s medzinárodným prepojením na Vieden a Brno vytvára ideálne prepojenie mesta Pieštany s regiónom hlavného mesta SR a s regiónom horného Považia. Železnicná doprava – mesto Pieštany leží na medzinárodnej železnicnej trati s prepojením na Budapešt, Vieden a Varšavu.

Pieštany majú typicky nížinnú, mierne suchú a mierne veternú klímu. Je tu pomerne málo oblacnosti, slnko svieti okolo 2080 hodín rocne, iba 75 dní do roka je mesto bez slnecného svitu.

HISTÓRIA

Osídlenie dnešného kúpelného mesta Pieštany a jeho okolia (chotáre dnešných obcí Banka, Moravany nad Váhom, Ratnovce) siaha až do dávneho praveku, kedy sa v blízkosti horúcich termálnych pramenov usídlil lovec mamutov, co potvrdil aj archeologický nález Moravianskej Venuše - plastika ženy vyrezaná z mamutieho kla z mladšieho obdobia staršej doby kamennej.

Prvú písomnú zmienku o Pieštanoch (pod názvom Pescan) nachádzame v Zoborskej listine uhorského krála Kolomana I. z roku 1113.

V rokoch 1299, 1301-1321 boli Pieštany súcastou panstva Matúša Cáka Trencianskeho, pána Váhu a Tatier. Po jeho smrti sa casti jeho majetkov zmocnil král Karol Róbert z Anjou. Pieštany boli aj královským majetkom a súcastou hradného panstva Tematín. V roku 1348 daroval král Ludovít I. hrad a panstvo Tematín (v rámci neho i Pieštany) magistrovi Mikulášovi Kontovi. Po vymretí tohto rodu ich od krála Ludovíta II. získal Alexej Thurzo. Administratívnu cinnost mestecka v 16. storocí dokladá i prvý po slovensky písaný list z roku 1564, ktorý písal pieštanský richtár Valo Kudlas trnavskému magistrátu.